zákazník sa pýta na scope 1 2 a 3 emisie, ako to správne vyplním

Rozsah 1, 2 a 3 sú tri samostatné otázky

Zákazník v skutočnosti pýta tri razy na niečo iné, hoci je to pod jednou záhlavou "Emisie CO2". Rozsah 1 je priama emisia samotnej spoločnosti: vlastné spaľovanie, vlastný vozový park, vlastný výrobný proces. Rozsah 2 je nepriama emisia nakúpenej energie, zvyčajne elektrickej energie a niekedy mestského tepla. Rozsah 3 je zvyšok hodnoteného reťazca: všetko, čo emitujú vaši dodávatelia pri výrobe vašich surovín, a všetko, čo sa stane po dodaní pri preprave a používaní zákazníkom. Pre rozsah 1 a 2 stačí v drvivej väčšine prípadov výpočet na základe celková energia spotrebovaná za rokopísaný podľa paliva a elektrickej energie so štandardným emisným faktorom na jednotku.

Rozsah 3 je časť, kde sa malé a stredné podniky často zastavujú, pretože si vyžaduje údaje od iných. Ak ich nemáte, potom "ešte nie je vypočítané" je platnejšia odpoveď ako odhadnuté číslo bez podkladu. Niektorí zákazníci akceptujú pre rozsah 3 kvalitatívne vysvetlenie namiesto čísla, najmä ak je podnik malý. V prípade pochybností skontrolujte čo presne patrí do rozsahu 3 pred vyplnením, pretože časť rozsahu 3 sa prekrýva s otázkami o odpade a cieľoch znižovania, ktoré sa v tej istej zozname otázok často oddelia. Pozrite aj čo presne zákazník myslí pod rozsahom 2, pretože "nakúpená energia" sa niekedy zamieňa s celkovým energetickým spotrebom, čo vedie k dvojitému počítaniu.

Kde pochádza táto klasifikácia

Klasifikácia rozsahu pochádza z protokolu GHG, medzinárodného štandardu, ktorý slúži ako základ pre väčšinu zoznamov otázok, aj keď ho menujú po mene. Štandard EFRAG VSME, dobrovoľný základný modul pre negociované malé a stredné podniky, sa na to nadväzuje a určuje, aká úroveň detailov stačí pre menšie podniky: rozsah 1 a 2 povinný, rozsah 3 často ako doplňujúci alebo dobrovoľný ukazovateľ.